Input:

Právna úprava záložného práva

10.1.2020, , Zdroj: Verlag Dashöfer

4.9 Záložné právo

4.9.1 Právna úprava záložného práva

JUDr. Lucia Danišovičová, JUDr. Alexander Škrinár, CSc., JUDr. Ivan Syrový, PhD.

Právna úprava záložného práva je v aktuálnej podobe pomerne obsiahla, ide totiž o zložitý inštitút. Nájdeme ju v ust. § 151a až 151me OZ. Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva, ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Záložné právo je teda zabezpečovací právny inštitút, ktorý poskytuje výhodné zabezpečenie pre pohľadávku veriteľa, pričom možno povedať, že z hľadiska zabezpečovacích právnych inštitútov podľa Občianskeho zákonníka má takéto zabezpečenie oproti iným zabezpečovacím právnym inštitútom viacero výhod.

Výhody záložného práva

Hlavnou výhodou tohto zabezpečovacieho právneho inštitútu je to, že poskytuje veriteľovi vyšší stupeň právnej istoty, že pohľadávka veriteľa bude uspokojená, nakoľko zabezpečenie sa týka konkrétneho zálohu ako určitej hodnoty (zálohom môžu byť veci, práva, byty, nebytové priestory, podnik, pohľadávka atď.), ktorá v prípade, ak dlžník riadne a včas nesplní svoju pohľadávku, bude môcť byť použitá na uspokojenie veriteľa – t.j. veriteľ sa uspokojí výkonom záložného práva k predmetu zálohu. Záložný veriteľ získava navyše to oprávnenie, že jedine on je oprávnený sa uspokojiť zo zálohu, teda prednostne pred inými veriteľmi dlžníka, ktorý nemajú záložné právo a ostatní veritelia sa môžu prípadne uspokojiť zo zálohu až vtedy, ak bude zo zálohu uspokojená pohľadávka záložného veriteľa. Ďalšou výhodou záložného práva je, že vyššie uvedená prednosť záložného veriteľa pred ostatnými veriteľmi zostáva prakticky zachovaná aj v prípade, ak sa vedie voči dlžníkovi – záložcovi exekučné konanie (exekútor nesmie vykonávať exekúciu na záloh bez súhlasu záložného veriteľa), konkurzné konanie alebo reštrukturalizačné konanie (v tom prípade má záložný veriteľ postavenie tzv. oddeleného veriteľa pričom speňažením zálohu je taktiež v prvom rade uspokojená pohľadávka záložného veriteľa).

Prevod zálohu na tretiu osobu

Oproti iným zabezpečovacím právnym inštitútom je pre veriteľa výhodou aj vecnoprávna podstata záložného práva, čo znamená, že v prípade, ak dlžník záloh prevedie na tretiu osobu, tak záložné právo veriteľa prevodom zálohu nezanikne ale bude pôsobiť aj voči nadobúdateľovi zálohu a v prípade, ak dlžník neuspokojí zabezpečenú pohľadávku riadne a včas, tak záložný veriteľ bude oprávnený sa uspokojiť zo zálohu aj vtedy, ak záloh už bude vo vlastníctve tretej osoby. Je však potrebné uviesť, že z tohto pravidla platí výnimka v tom prípade, ak sa záložný veriteľ s dlžníkom výslovne v záložnej zmluve dohodli, že záložca je oprávnený previesť záloh na iného bez zaťaženia záložným právom alebo v tom prípade, ak záložca prevedie záloh v rámci bežného obchodného styku v rámci výkonu predmetu podnikania alebo ak nadobúdateľ zálohu preukáže, že bol v čase prechodu alebo prevodu zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený záložným právom. Z pohľadu dlžníka a výkonu podnikateľskej činnosti je výhodou pre dlžníka to, že pokiaľ nejde o záložné právo, ktoré vzniká odovzdaním zálohu záložnému veriteľovi (tzv. ručný záloh) alebo ak sa záložca a záložný veriteľ nedohodnú inak, môže dlžník užívať záloh napr. pri výkone svojej podnikateľskej činnosti.

Záložné právo je vždy viazané na existenciu pohľadávky, čo znamená, že jeho vznik a zánik sa odvíja od vzniku alebo zániku zabezpečovanej pohľadávky. Zánikom zabezpečovanej pohľadávky zanikne aj záložné právo. V prípade ak sa napr. zistí, že pohľadávka, ktorá bola zabezpečená záložným právom neexistuje alebo je z nejakého dôvodu neplatná, nebude existovať ani záložné právo k pohľadávke. Z toho vyplýva, že akákoľvek dispozícia so zabezpečovanou pohľadávkou nemá za následok zánik záložného práva, ale aj po zmenách plní svoju zabezpečovaciu funkciu. V prípade prechodu alebo prevodu pohľadávky záložné právo prechádza na nadobúdateľa pohľadávky. Rovnako je to aj v prípade postúpenia pohľadávky zo strany záložného veriteľa na tretí subjekt.

Zriadenie a vznik záložného práva

Zákon rozlišuje medzi zriadením a vznikom záložného práva.

Záložné právo sa zriaďuje:

- písomnou zmluvou (v prípade hnuteľnej veci zmluva nemusí byť písomná, za predpokladu, že záložné právo vzniká odovzdaním veci záložnému veriteľovi),

- schválenou dohodou dedičov o vysporiadaní dedičstva,

- rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu,

- zákonom.

V prípade, ak sa zriaďuje záložné právo zmluvou (čo bude najčastejším modusom pre zriadenie záložného práva pri výkone podnikateľskej činnosti), tak minimálne zákonom požadované náležitosti budú písomnosť zmluvy, označenie zmluvných strán – t.j. záložného veriteľa a záložcu, označenie pohľadávky, ktorá sa zabezpečuje záložným právom (čo znamená uvedenie právneho titulu pohľadávky a hodnota pohľadávky resp. najvyššia hodnota istiny do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje) a označenie zálohu.

Vznik záložného práva

Na vznik záložného práva sa v prevažnej miere vyžaduje jeho registrácia v Notárskom centrálnom registri záložných práv (vedie ho Notárska komora). Záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká vo všeobecnosti zápisom v katastri nehnuteľností vedenom príslušným Okresným úradom, katastrálnym odborom. Záložné právo na hnuteľnú vec vzniká jej odovzdaním záložnému veriteľovi alebo tretej osobe do úschovy (ak sa na úschove záložca a záložný veriteľ dohodli).

Výkon záložného práva

Ak pohľadávka veriteľa zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže (ide o právo záložného veriteľa, čiže záložný veriteľ nie je v takomto prípade povinný vykonať záložné právo) záložný veriteľ začať výkon záložného práva. Zákon rozlišuje viaceré možnosti výkonu záložného práva:

a) predaj zálohu:

- formou dobrovoľnej dražby v zmysle príslušných právnych predpisov (predovšetkým v zmysle zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, v platnom znení),

- prostredníctvom spoločnosti, ktorá má predaj, jeho sprostredkovanie, či obstaranie v predmete podnikania,

- osobne; Konajúci záložný veriteľ je oprávnený predať záloh priamo akejkoľvek tretej osobe, v takomto prípade koná zo zákona záložný veriteľ v mene záložcu (napr. záložný veriteľ podpíše so záujemcom za záložcu kúpnu zmluvu na predaj zálohu),

b) domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa zákona č. 233/1995 Z. z.Exekučný poriadok, pričom v takomto prípade vykoná záložné právo exekútor.

c) prijať peňažné plnenie od záložcu vo výške ceny stanovenej súdnym znalcom za založenú vec.

Z hľadiska výkonu záložného práva je potrebné uviesť, že záložný veriteľ predtým než začne s výkonom záložného práva musí vykonať určité úkony. Jednak musí oznámiť začatie výkonu záložného práva záložcovi, registru v ktorom je záložné právo registrované a musí oznámiť záložcovi spôsob ako sa zo zálohu uspokojí. Pri výkone záložného práva je záložný veriteľ povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a v zásade musí dosiahnuť cenu za ktorú sa bežne predávajú rovnaké alebo porovnateľné predmety. Záložný veriteľ je povinný podať záložcovi písomnú správu o výkone záložného práva bez zbytočného odkladu po predaji zálohu, v ktorej uvedie najmä údaje o predaji zálohu, hodnote výťažku z predaja zálohu, o nákladoch vynaložených na vykonanie záložného práva a o použití výťažku z predaja zálohu. Náklady vynaložené v súvislosti s výkonom záložného práva je záložný veriteľ povinný preukázať. Ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje zabezpečenú pohľadávku, záložný veriteľ je povinný vydať záložcovi

 

 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: