Input:

Právna úprava komisionárskej zmluvy

7.1.2020, , Zdroj: Verlag Dashöfer

3.9 Komisionárska zmluva

3.9.1 Právna úprava komisionárskej zmluvy

JUDr. Zuzana Nevolná, PhD., JUDr. Alexander Škrinár, CSc., JUDr. Ivan Syrový, PhD.

Komisionárska zmluva je upravená v ustanoveniach § 577 až 590 ObchZ. Je to relatívny obchodný záväzkový vzťah. Komisionársku zmluvu možno teda uzavrieť len medzi podnikateľmi, ak pri vzniku záväzkového vzťahu je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týka ich podnikateľskej činnosti. Voľba režimu obchodného práva stranami, ktoré nie sú podnikateľmi, prichádza do úvahy za podmienok stanovených v § 262 ods. 1 a 2 ObchZ, čiže zmluvné strany sa môžu písomnou formou dohodnúť, že sa ich záväzkový vzťah bude spravovať ustanoveniami OBCHZ.

Písomná forma zmluvy sa nevyžaduje. Základné ustanovenie § 577 ObchZ, ktoré vymedzuje podstatné časti zmluvy je na základe ustanovenia § 263 ods. 2 ObchZ kogentné. Ostatné ustanovenia upravujúce tento zmluvný typ sú dispozitívne. Zmluvné strany sa označujú ako komisionár a komitent.

Základný rozdiel medzi komisionárskou a mandátnou zmluvou je v konaní komisionára vo vlastnom mene (mandatár koná v mene mandanta), touto zmluvou sa realizuje nepriame zastúpenie. V OBČZ tejto zmluve zodpovedá príkazná zmluva a to najmä jej podtyp zmluva o obstaraní predaja veci.

Ak je predmetom záväzku komisionára trvalá činnosť, použijú sa na vzťah medzi komitentom a komisionárom primerane tiež ustanovenia upravujúce zmluvu o obchodnom zastúpení.

Zariadenie obchodnej záležitosti, ktorá je predmetom komisionárskej zmluvy, spočíva prevažne v právnych úkonoch. Z toho vyplýva tiež odlišnosť tejto zmluvy od zmluvy o sprostredkovaní (§ 642 až 651 ObchZ), pri ktorej činnosť sprostredkovateľa smeruje len k vytvoreniu príležitosti záujemcovi uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou.

Komisionársku zmluvu možno charakterizovať ako zmluvu, ktorou sa komisionár zaväzuje, že pre komitenta zariadi vo vlastnom mene a na účet komitenta určitú obchodnú záležitosť a komitent sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu.

Komisionárska zmluva je teda zmluvou odplatnou. V bežnej praxi sa odplata často nazýva aj províziou. Samotná výška odplaty nemusí byť v zmluve určená. Je však nevyhnutné, aby strany v zmluve minimálne prejavili vôľu uzavrieť zmluvu ako odplatnú. Ak sa výška odplaty nedojednala, prislúcha komisionárovi odplata primeraná uskutočnenej činnosti a dosiahnutému výsledku s prihliadnutím na odplatu obvykle poskytovanú za obdobnú činnosť v čase uzavretia zmluvy.

Podstatné časti zmluvy

Podstatnými časťami zmluvy sú:

- určenie zmluvných strán (komisionára a komitenta),

- určenie činnosti, obchodnej záležitosti, ktorá má byť zariadená,

- záväzok komisionára zariadiť obchodnú záležitosť vo vlastnom mene a na účet komitenta,

- záväzok komitenta zaplatiť komisionárovi odplatu.

Vzťah komitenta k tretím osobám

Vzhľadom na skutočnosť, že komisionár koná vo vlastnom mene a nie v mene komitenta, z jeho konania nevznikajú komitentovi vo vzťahu k tretím osobám ani práva, ani povinnosti. Vo vzťahu k tretím osobám je oprávnený a zaviazaný komisionár osobne.

Komisionár je povinný bez zbytočného odkladu previesť na komitenta práva získané pri zariaďovaní záležitosti a vydať mu všetko, čo pritom získal.

Komitent má však priznané osobitné práva:

1. právo priamo od tretej osoby požadovať vydanie veci alebo splnenie záväzku, ktoré pre neho obstaral komisionár, ak tak nemôže urobiť komisionár pre okolnosti, ktoré sa týkajú jeho osoby (napr. v prípade smrti alebo zániku komisionára, alebo ukončenia komisionárskej zmluvy),

2. právo požadovať od komisionára splnenie záväzku tretej osoby bez toho, aby táto splnila svoj záväzok voči komisionárovi, a to v prípade ak:

- komisionár tento záväzok písomne prevzal,

- komisionár porušil príkazy komitenta týkajúce sa osoby, s ktorou sa mala zmluva na účet komitenta uzavrieť,

- komisionár v správe neoznačil osobu, s ktorou uzavrel zmluvu.

Prevod vlastníckeho práva

Napriek skutočnosti, že komisionár pri zariaďovaní záležitosti koná vo vlastnom mene, k hnuteľným veciam, ktorých predaj je predmetom zmluvy a ktoré mu komitent za účelom ich predaja zveril, vlastnícke právo nenadobúda. Vlastnícke právo zostáva komitentovi, a to až do okamihu, kým ho nenadobudne tretia osoba. Týmito hnuteľnými vecami je oprávnený disponovať.

To isté platí aj v prípade, ak komisionár uzaviera s treťou osobou zmluvu, na základe ktorej získava pre komitenta hnuteľné veci. Ani k týmto veciam komisionár vlastnícke právo nenadobúda, ale momentom ich odovzdania komisionárovi, sa ich vlastníkom stáva komitent.

Za škodu na týchto veciach zodpovedá komisionár ako skladovateľ podľa ustanovení o zmluve o skladovaní.

Práva a povinnosti zmluvných strán vo viacerých prvkoch, spoločných pre skupinu príkazných zmlúv, kopírujú úpravu vzťahov mandanta a mandatára.

Komisionár je povinný pri zariaďovaní záležitosti konať s potrebnou odbornou starostlivosťou podľa pokynov komitenta.

Odbornú starostlivosť môžeme charakterizovať ako najvyšší stupeň starostlivosti, ktorú možno od komisionára pri zariaďovaní záležitosti objektívne požadovať. Odborná starostlivosť sa neposudzuje subjektívne s prihliadnutím na osobnostné predpoklady komisionára, ale s prihliadnutím na objektívnu všeobecne požadovanú odbornú starostlivosť vyžadovanú na konkrétny druh konania.

Význam pojmu odborná starostlivosť nie je možné generalizovať, je nutné ho hodnotiť individuálne, vo vzťahu ku konkrétnej situácii. V prípade vzniku pochybností dôkazné bremeno znáša komisionár, ktorý by bol v prípadnom spore povinný preukázať, že dohodnutú činnosť vykonal v súlade s požiadavkami odbornej starostlivosti.

Keďže obstaranie záležitosti je možné považovať za prevažne dynamicky sa vyvíjajúci vzťah, komitent má právo udeľovať pokyny počas celého trvania zmluvného vzťahu (prípadne spresňovať už skôr vydané pokyny) a komisionár je povinný oznámiť komitentovi všetky okolnosti, ktoré zistil a ktoré môžu mať vplyv na zmenu pokynov.

Od pokynov komitenta sa môže komisionár odchýliť, len ak sú kumulatívne splnené dve podmienky:

1. je to v záujme komitenta,

2. nie je možné včas dostať súhlas komitenta.

Záujem komitenta musí existovať objektívne, nestačí len komisionárova subjektívna domnienka, že koná v záujme komitenta.

Porušenie povinnosti riadiť sa pokynmi komitenta môže spôsobiť skutočnosť, že komitent neuzná konanie za uskutočnené na svoj účet, ak účinnosť konania pre seba odmietol bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o obsahu konania dozvedel.

V prípade, že sú pokyny komitenta nesprávne alebo nevhodné, napriek tomu, že to ObchZ výslovne neustanovuje, odborná literatúra sa prikláňa k názoru, že je povinnosťou komisionára v rámci odbornej starostlivosti a ochrany záujmov komitenta, komitenta na nesprávnosť pokynov upozorniť.

Komisionár je povinný chrániť jemu známe záujmy komitenta súvisiace so zariaďovaním záležitosti. Medzi tieto záujmy môžeme v širšom kontexte zahrnúť napr. aj ochranu obchodného mena, obchodného tajomstva, ale aj podnikateľských záujmov komitenta.

Medzi ďalšie povinnosti komisionára patrí povinnosť podávať komitentovi správy o zariaďovaní záležitosti a to spôsobom určeným v zmluve, inak na výzvu komitenta. Komisionár nie je povinný priebežne informovať komitenta o stave zariaďovania záležitosti bez výslovného zakotvenia tejto povinnosti v zmluve, prípadne bez výslovnej komitentovej žiadosti.

Poistenie je komisionár povinný obstarať, len ak mu táto povinnosť vyplýva zo zmluvy alebo keď dostal na to príkaz od komitenta. Poistenie sa realizuje na účet komitenta. Poisťovaciu zmluvu uzaviera komisionár vo svojom mene a aj vo svojom mene poskytuje poisťovateľovi poistné. V prípade, že vznikne škoda a z obsahu poistnej zmluvy vyplýva, že sa poistné plnenie nevypláca priamo komitentovi, ale komisionárovi, možno toto plnenie kvalifikovať ako prospech získaný pri zariaďovaní záležitosti (§ 585 ObchZ) a komisionár je tento prospech povinný previesť bez zbytočného odkladu na komitenta.

Po zariadení záležitosti je komisionár povinný o výsledku podať komitentovi správu a vykonať vyúčtovanie. Ak je predmetom záväzku komisionára uzavretie zmluvy s treťou osobou, obligatórnou obsahovou náležitosťou správy je označenie osoby, s ktorou bol zmluvný vzťah uzavretý.

Komisionár je tiež povinný bez zbytočného odkladu previesť na komitenta práva získané pri zariaďovaní záležitosti (napr. pohľadávky voči tretím osobám, poistné plnenie, úroky a pod.) a vydať mu všetko, čo pritom získal. Zo synalagmatického charakteru komisionárskeho vzťahu vyplýva korešpondujúca povinnosť komitenta práva a veci prevziať.

Nárok na odplatu a náhradu nákladov

Nárok na odplatu vznikne komisionárovi až po splnení povinností uvedených v ustanoveniach § 584 až 586 OBCHZ.

Komisionár je povinný:

- spracovať a predložiť záverečnú správu o výsledku zariadenia dohodnutej záležitosti,

- vykonať a predložiť vyúčtovanie,

- previesť získané práva na komitenta,

- vydať komitentovi všetko, čo pri zariaďovaní záležitosti získal vo svoj prospech,

- vymáhať splnenie záväzku alebo postúpiť pohľadávky v prospech komitenta, ak osoba, s ktorou uzavrel zmluvu pri zariaďovaní záležitosti, poruší svoje záväzky.

Vzhľadom na dispozitívnosť právnej úpravy sa zmluvné strany v zmluve môžu dohodnúť aj odchylne.

Spolu s odplatou je komitent povinný uhradiť komisionárovi nevyhnutne alebo užitočne vynaložené náklady (napr. prepravné, cestovné, skladné a pod.), ktoré vznikli pri plnení záväzku, pokiaľ zo zmluvy nevyplýva, že sú súčasťou odplaty.

OBCHZ obsahuje vyvrátiteľnú právnu domnienku, podľa ktorej pri pochybnostiach sa predpokladá, že v odplate je obsiahnutá aj náhrada nákladov. Opak musí preukazovať komisionár.

Možnosti zániku zmluvy

Zákonná úprava komisionárskej zmluvy neobsahuje samostatnú úpravu jej zániku. Okrem všeobecných spôsobov zániku záväzkov z tejto zmluvy (splnenie, odstúpenie od zmluvy, dohoda zmluvných strán, nemožnosť plnenia a pod.), dochádza k zániku zmluvy aj v dôsledku výpovede komisionára, výpovede komitenta a smrti alebo zániku komisionára. OBCHZ tu odkazuje na ustanovenia § 574 a 575 ObchZ, ktoré upravujú špecifické právne dôvody zániku mandátnej zmluvy, a to výpoveď mandanta, výpoveď mandatára a smrť alebo v prípade právnických osôb zánik mandatára. Tieto sa obdobne použijú aj pre komisionársku zmluvu.

Komisionárska zmluva o obstaraní kúpy alebo predaja

 

 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: