Input:

Právna úprava zmeny v osobe konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným

6.12.2019, , Zdroj: Verlag Dashöfer

6.5.2.2 Právna úprava zmeny v osobe konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným

JUDr. Zuzana Bartová, JUDr. Alexander Škrinár, CSc., JUDr. Ivan Syrový, PhD.

Štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným je jej konateľ. Funkcia konateľa vzniká ustanovením konateľa do funkcie na základe rozhodnutia valného zhromaždenia, s výnimkou prvých konateľov spoločnosti, ktorí sú do funkcie ustanovení dohodou všetkých spoločníkov, ktorá je obsiahnutá v spoločenskej zmluve.

Spoločnosť spoločenskou zmluvou pri svojom založení alebo rozhodnutím valného zhromaždenia ustanoví, či jej štatutárny orgán bude individuálny (jeden konateľ) alebo kolektívny (viacerí konatelia) a ustanoví spôsob konania konateľov. Počet konateľov nemusí byť v spoločenskej zmluve určený konkrétnym číslom, tzn. že je postačujúce, ak spoločenská zmluva obsahuje ustanovenie, že spoločnosť má jedného alebo viacerých konateľov. Takto formulované ustanovenie spoločenskej zmluvy však neznamená, že spoločnosť nemá presne určený počet konateľov. Presný počet konateľov vyplýva práve z údaja o prvých konateľoch spoločnosti. To znamená, že ak spoločnosť ako prvých konateľov ustanovila tri osoby – má spoločnosť štatutárny orgán, ktorý tvoria traja konatelia.


Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 4. marca 1998, sp. zn. 2 Obo 359/97

Spoločenská zmluva o založení spoločnosti s ručením obmedzeným musí okrem iného obsahovať mená a bydliská prvých konateľov a spôsob, akým konajú v mene spoločnosti (§ 110 ods. 1 písm. e) ObchZ), ako obligatórnej náležitosti zmluvy. To isté platí, ak má spoločnosť pri jej založení jedného konateľa.

Ak má dôjsť k zmene počtu konateľov oproti spoločenskej zmluve, môže sa tak stať len zmenou spoločenskej zmluvy.

Vypracovanie úplného znenia spoločenskej zmluvy po zapracovaní prijatých zmien v priebehu trvania spoločnosti, vrátane jazykovej a štylistickej úpravy korešpondujúcou s terminológiou Obchodného zákonníka, nie je zrušením pôvodnej spoločenskej zmluvy a jej zmien a nie je ani zmenou spoločenskej zmluvy, na zmenu ktorej by bol potrebný súhlas všetkých spoločníkov.

K zmene v osobe konateľa dochádza v prípade, ak funkcia konateľa zanikla a na jeho miesto má byť ustanovený nový konateľ. Zmenou v osobe konateľa nedochádza k zmene počtu osôb štatutárneho orgánu (k zmene počtu konateľov) určených v spoločenskej zmluve resp. zakladateľskej listine. V prípade, ak konateľovi zanikne funkcia (je z funkcie odvolaný, vzdá sa funkcie konateľa, zomrie, prestane spĺňať všeobecné podmienky pre výkon tejto funkcie – bezúhonnosť) má spoločnosť povinnosť najneskôr do 3 mesiacov po dni zániku jeho funkcie ustanoviť na jeho miesto nového konateľa.

K zániku funkcie konateľa počas trvania spoločnosti teda dochádza v zásade z nasledovných dôvodov:

- odvolaním z funkcie,

- vzdaním sa funkcie,

- smrťou konateľa,

- stratou predpokladov na výkon funkcie (strata podmienky bezúhonnosti).

Valné zhromaždenie ako orgán oprávnený rozhodnúť o zmene v osobe konateľa

Rozhodovanie o vymenovaní, odvolaní a odmeňovaní konateľov je v zákonnej pôsobnosti valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným (§ 125 ods. 1 písm. f) ObchZ), ktoré nemôže túto svoju pôsobnosť postúpiť na žiaden iný orgán spoločnosti (táto možnosť je vo vzťahu k dozornej rade spoločnosti pripustená iba v akciovej spoločnosti). Takouto zákonnou konštrukciou je preto každému spoločníkovi ako osobe, ktorá sa podieľa na podnikaní spoločnosti svojim vkladom a má záujem na jeho zhodnotení v podobe podielu na zisku dosiahnutom spoločnosťou umožnené, aby sa na valnom zhromaždení spoločnosti vyjadril k osobe, ktorá je navrhovaná do funkcie konateľa spoločnosti, ktorý ako štatutárny orgán spoločnosti bude rozhodovať o jej obchodnom vedení a reprezentovať spoločnosť vo vzťahu k tretím osobám.


Kto môže byť vymenovaný za konateľa s.r.o.?

Konateľom spoločnosti sa môže stať iba fyzická osoba, ktorá dovŕšila vek 18 rokov, má spôsobilosť na právne úkony a je bezúhonná. Registrový súd podľa platnej právnej úpravy neskúma bezúhonnosť osoby vymenovaného konateľa (registrovým súdom sa nepredkladajú výpisy z registra trestov nových konateľov spoločnosti). Vo vzťahu k živnostenskému úradu sa však ich povinnosti nezmenili, tzn. každú zmenu konateľa je spoločnosť s ručením obmedzeným povinná ohlásiť živnostenskému úradu do 15 dní odo dňa jeho ustanovenia. Podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov sa za bezúhonného na účely živnostenského zákona nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za trestný čin hospodársky, trestný čin proti majetku alebo iný trestný čin spáchaný úmyselne, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom podnikania, ak sa naňho nehľadí, akoby nebol odsúdený. Z hľadiska splnenia podmienky bezúhonnosti však pri skúmaní bezúhonnosti sa nepožaduje nulová tolerancia ako je to napríklad pri funkcii advokáta. Môže byť preto konateľom spoločnosti osoba, ktorá spáchala neúmyselný trestný čin napríklad s dopravnou nehodou. Živnostenský úrad preto v prípade zmeny v osobe konateľa skúma, či novoustanovený konateľ spĺňa tento zákonný predpoklad pre výkon funkcie konateľa, a to prostredníctvom vyžiadania si výpisu z registra trestov (živnostenskému úradu sa neprekladajú výpisy z registra trestov konateľov, ale v oznámení zmien sa uvádzajú údaje potrebné na to, aby si živnostenský úrad vyžiadal výpis z registra trestov týchto osôb; predkladajú sa však výpisy z registra trestov konateľov, ktorí sú cudzincami, a to výpisy z registra krajín, ktorých sú tieto osoby občanmi).

Zákon zveruje pôsobnosť vymenovať a odvolať konateľa jednoznačne výlučne valnému zhromaždeniu. Domnievame sa, že v zmysle platnej judikatúry však o tejto otázke môžu rozhodnúť i všetci spoločníci na základe dohody bez toho, aby za účelom vymenovania konateľa muselo byť zvolané valné zhromaždenie. Najvyšší súd Slovenskej republiky riešil prípad zmeny spoločenskej zmluvy, ku ktorej došlo dohodou všetkých spoločníkov, i keď rozhodovanie o tejto záležitosti zverovala spoločenská zmluva do pôsobnosti valného zhromaždenia – Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. mája 2000, sp. zn. 4 Obo 112/2000 – analogicky je potrebné vychádzať so záverov vyplývajúcich z tohto rozhodnutia i v tomto prípade.


Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. mája 2000, sp. zn. 4 Obo 112/2000

Ak spoločenská zmluva spoločnosti s ručením obmedzeným stanoví, že ju možno meniť rozhodnutím valného zhromaždenia, môže byť spoločenská zmluva zmenená bez toho, aby s jej zmenou súhlasili všetci spoločníci. V takom prípade môže byť spoločenská zmluva zmenená so súhlasom (hlasmi) spoločníkov, ktorí majú najmenej dve tretiny hlasov všetkých spoločníkov, ak spoločenská zmluva nevyžaduje vyšší počet hlasov. Aj pri takomto usporiadaní vnútorných pomerov spoločnosti môže byť spoločenská zmluva zmenená dohodou všetkých spoločníkov bez toho, aby o zmene muselo rokovať a schvaľovať ju valné zhromaždenie.

Spôsob zvolania valného zhromaždenia, ktoré má rozhodnúť o vymenovaní konateľa v prípadoch, keď spoločnosť nemá ustanoveného konateľa

Valné zhromaždenie spoločnosti s ručením obmedzeným zvolávajú najmenej raz za rok konatelia spoločnosti. Problém však môže nastať v prípade, ak spoločnosť nemá konateľa, ktorý by valné zhromaždenie zvolal. V praxi sa táto situácia môže vyskytnúť najmä v prípadoch, ak konateľ zomrie a v prípade, ak spoločníci na jednom valnom zhromaždení odvolajú jediného konateľa spoločnosti bez toho, aby ustanovili nového konateľa. V prípadoch, ak sa konateľ vzdá funkcie konateľa, je vzdanie sa funkcie účinné až „odo dňa prvého zasadnutia orgánu, ktorý je oprávnený vymenovať alebo zvoliť nového člena orgánu nasledujúceho po doručení vzdania sa funkcie“, tzn. až odo dňa zasadania valného zhromaždenia, ktoré zasadalo po doručení vzdania sa funkcie konateľom spoločnosti. Zákon však zaviedol trojmesačnú lehotu, ktorá začína plynúť od doručenia vzdania sa funkcie spoločnosti, v rámci ktorej musí valné zhromaždenie zasadnúť a zvoliť nového konateľa. V opačnom prípade je vzdanie sa funkcie účinné od prvého dňa nasledujúceho po uplynutí tejto lehoty.


Dňom, kedy valné zhromaždenie „malo prerokovať“ rezignáciu konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným na túto funkciu, je potrebné rozumieť nielen prípad, kedy sa valné zhromaždenie zišlo v uznášaniaschopnom stave, ale aj prípad, keď sa valné zhromaždenie nezíde, teda v určený čas a na určené miesto sa nedostavia spoločníci, ktorí majú dostatočný počet hlasov na to, aby valné zhromaždenie bolo uznášaniaschopné. (Právní rozhledy 6/2000, str. 279)


Ak spoločnosť nemá ustanovený štatutárny orgán, bude nevyhnutné, aby valné zhromaždenie zvolali spoločníci spoločnosti. V ust. § 129 ods. 2 ObchZpredpokladá možnosť zvolania valného zhromaždenia spoločníkmi; vyžaduje však, aby iniciatíva o zvolanie a žiadosť o zvolanie bola podaná spoločníkom, ktorého vklad dosahuje 10 % základného imania. Spoločníci sú v týchto prípadoch oprávnení sami zvolať valné zhromaždenie len ak konatelia, ktorým je žiadosť o zvolanie adresovaná nezvolajú valné zhromaždenie tak, aby sa konalo do jedného mesiaca od doručenia ich žiadosti. V prípade, ak spoločnosť nemá konateľa, budú musieť zvolať valné zhromaždenie oprávnení spoločníci bez predchádzajúcej žiadosti adresovanej konateľovi. V záujme dodržania zákonnej lehoty, ktorá určuje maximálnu dobu, po ktorú spoločnosť nemá ustanovené svoje orgány (3 mesiace) a ktorej nedodržanie je sankcionované zrušením spoločnosti súdom, sa domnievame, že v týchto prípadoch by valné zhromaždenie mohol zvolať ktorýkoľvek zo spoločníkov (aj spoločník s vkladom nižším ako 10 %), pričom toto valné zhromaždenie bude rozhodovať iba o vymenovaní nového konateľa. No vzhľadom na to, že OBCHZ vyžaduje pre spôsobilosť na zvolanie valného zhromaždenia desaťpercentný vklad na základnom imaní, najlepším riešením, v prípade, že spôsobilý spoločník (spoločníci) nekoná a z vlastnej iniciatívy nezvolá valné zhromaždenie, ktoré by zvolilo konateľa, bude vyzvať ho na zvolanie valného zhromaždenia.

Valné zhromaždenie musí byť vo všetkých prípadoch zvolané spôsobom a v lehote určenej spoločenskou zmluvou (ak spoločenská zmluva neurčuje inak, písomnou pozvánkou doručenou najmenej 15 dní pred dňom konania valného zhromaždenia). Vzhľadom na uvedené aplikačné problémy odporúčame, aby túto situáciu riešila spoločenská zmluva, ktorá by zakotvila, že v prípade, ak spoločnosť nemá konateľa, je oprávnený na zvolanie valného zhromaždenia ktorýkoľvek zo spoločníkov.

- Odvolanie konateľa a vymenovanie nového konateľa spoločnosti

Z ustanovení OBCHZ vyplýva, že valné zhromaždenie rozhoduje o vymenovaní a odvolaní konateľa (konateľov) spoločnosti jednoduchou väčšinou hlasov prítomných spoločníkov. Na to, aby bolo valné zhromaždenie uznášaniaschopné sa vyžaduje prítomnosť spoločníkov, ktorí majú aspoň polovicu všetkých hlasov. Spoločenská zmluva však môže potrebné kvórum i väčšinu modifikovať. Nie je však praktické podmieňovať vymenovanie konateľa spoločnosti súhlasom všetkých spoločníkov, a to najmä v prípadoch ak sú konateľmi aj spoločníci, ktorí nemusia mať záujem na vymenovaní ďalších konateľov a môžu rozhodnutie o tejto otázke zablokovať. Spoločník, ktorý je zároveň konateľom sa rovnako ako ostatní spoločníci zúčastňuje na hlasovaní o vymenovaní nových konateľov, ako i o ich odvolaní (i o svojom odvolaní). Spoločník nemôže vykonávať svoje hlasovacie právo iba v prípade, ak valné zhromaždenie rozhoduje o jeho nepeňažnom vklade, vylúčení zo spoločnosti alebo podaní návrhu na jeho vylúčenie zo spoločnosti.


Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Obo 95/2002

Ak valné zhromaždenie spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorej štatutárnym orgánom sú traja konatelia s právom konať samostatne, rozhodne o odvolaní jedného z nich bez toho, aby zároveň vymenovalo nového, považuje sa toto rozhodnutie za rozhodnutie o zmene spoločenskej zmluvy. Na jeho prijatie je preto potrebný súhlas aspoň dvojtretinovej väčšiny všetkých hlasov spoločníkov (ak spoločenská zmluva neurčuje vyššie hlasovacie kvórum), inak je neplatné.

Najvyšší súd v predmetnom spore okrem iného posudzoval otázku hlasovacieho kvóra potrebného na prijatie rozhodnutia valného zhromaždenia, ktoré odvoláva konateľa z funkcie bez toho, aby zároveň rozhodlo o obsadení tejto funkcie novou osobou. Ak spoločenská zmluva neurčuje inak, je na prijatie rozhodnutia o odvolaní konateľa z funkcie v zmysle ust. § 125 ods. 1 ObchZ v kontexte ustanovení § 127 ods. 3 a 4 ObchZ potrebný súhlas jednoduchej väčšiny hlasov prítomných spoločníkov. Najvyšší súd prijal rozhodnutia, ktorými judikuje, že samotné rozhodnutie valného zhromaždenie o zmene v osobe konateľa nie je zmenou spoločenskej zmluvy, ak sa však rozhodnutím valného zhromaždenia znižuje počet konateľov oproti počtu určenému v spoločenskej zmluve, treba toto rozhodnutie v zmysle ust. § 141 ods. 3 ObchZ považovať za rozhodnutie o zmene spoločenskej zmluvy. V predmetnom prípade spoločenská zmluva žalovanej spoločnosti obsahovala v časti „Konateľ“ dohodu spoločníkov pri založení spoločnosti, že konateľom spoločnosti budú menovite určené tri osoby. Ďalej sa v spoločenskej zmluve uvádza, že konateľ je štatutárnym a výkonným orgánom spoločnosti, každý z konateľov spoločnosti je oprávnený konať voči tretím osobám vo všetkých veciach spoločnosti samostatne a konateľa vymenúva valné zhromaždenie z radov spoločníkov alebo iných fyzických osôb na neurčito. Odvolanie konateľa spoločenská zmluva neupravuje. Pokiaľ teda valné zhromaždenie odvolá ktoréhokoľvek z vymenovaných konateľov bez náhrady, mení v tomto bode spoločenskú zmluvu a ak valné zhromaždenie rozhoduje o zmene spoločenskej zmluvy, na prijatie jeho rozhodnutia je potrebný súhlas aspoň dvojtretinovej väčšiny všetkých hlasov spoločníkov. Z tohto dôvodu súd určil, že uznesenie valného zhromaždenia, ktorým bol odvolaný jeden z konateľov spoločnosti je neplatné pre jeho rozpor so zákonom, keďže nebolo prijaté kvalifikovanou väčšinou hlasov spoločníkov, t.j. dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých spoločníkov.

Medzi momentom odvolania konateľa (v prípadoch, ak má spoločnosť iba jedného konateľa) a ustanovením nového konateľa nesmie uplynúť viac ako 3 mesiace. V záujme plynulého fungovania spoločnosti by mala spoločnosť zabezpečiť, aby bola čo najskôr ustanovená osoba, ktorá bude konať v mene spoločnosti a zastupovať jej záujmy. Valné zhromaždenie, ktoré odvoláva jediného konateľa spoločnosti, resp. berie na vedomie vzdanie sa funkcie jediným konateľom, by malo zároveň rozhodnúť o vymenovaní nového konateľa. Odvolanie i vymenovanie konateľa je účinné od momentu rozhodnutia valného zhromaždenia o tejto skutočnosti (nie je viazané na zápis v obchodnom registri). Spoločenská zmluva alebo stanovy spoločnosti však môžu zakotviť inú úpravu. Zápis konateľa v príslušnom obchodnom registri má iba deklaratórny účinok. Napriek tomu sú údaje zapísané v obchodnom registri účinné voči tretím osobám (obchodným partnerom a pod.) až odo dňa ich zverejnenia v Obchodnom vestníku. Obsah listín, ktorých zverejnenie zákon ustanovuje, je účinný voči tretím osobám odo dňa, keď bolo uloženie listín zverejnené. To neplatí, ak zapísaná osoba preukáže, že tretia osoba o týchto údajoch alebo o obsahu listín

 

 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: