Input:

Právna úprava konkurzného a reštrukturalizačného konania

23.12.2019, , Zdroj: Verlag Dashöfer

7.8 Konkurzné a reštrukturalizacné konanie

7.8.1 Právna úprava konkurzného a reštrukturalizačného konania

JUDr. Alexander Škrinár, CSc., JUDr. Ivan Syrový, PhD.


Právnu úpravu konkurzného a reštrukturalizačného konania obsahuje zákon č. 7/2005 Z. z. (ďalej len ako ,,ZKaR‘‘), ktorý nadobudol účinnosť 1. januárom 2006. Zákon bol čiastočne novelizovaný zákonom č. 353/2005 Z. z., č. 520/2005 Z. z., č. 198/2007 Z. z., č. 209/2007 Z. z., č. 8/2008 Z. z., č. 270/2008 Z. z., č. 552/2008 Z. z., č. 477/2008 Z. z., č. 276/2009 Z. z., č. 492/2009 Z. z., č. 224/2010 Z. z., č. 130/2011 Z. z., č. 348/2011 Z. z., č. 348/2011 Z. z., č. 305/2013 Z. z., č. 371/2014 Z. z., Č. 87/2015 Z. z.,  č. 117/2015 Z. z., č. 437/2015 Z. z., č. 87/2015 Z. z., č. 390/2015 Z. z., č. 91/2016 Z. z., č. 282/2015 Z. z., č. 125/2016 Z. z., č. 390/2015 Z. z., č. 291/2016 Z. z., č. 377/2016 Z. z., č. 389/2015 Z. z., č. 315/2016 Z. z., č. 377/2016 Z. z., č. 264/2017 Z. z., č. 279/2017 Z. z., č. 373/2018 Z. z. a č. 390/2019 Z. z.. Z hľadiska povinností úpadcu podať návrh na vyhlásenie konkurzu a najmä postihu štatutárnych orgánov za porušenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu, treba vychádzať vždy z právnej úpravy, ktorá bola platná v čase porušenia tejto povinnosti.

Zákon sa vzťahuje na právnické a fyzické osoby, ktoré sú v úpadku. Účelom konkurzu je speňaženie majetku dlžníka a kolektívne uspokojenie veriteľov.

V zákone sa upravuje:

  • konkurzné konanie,

  • reštrukturalizačné konanie a

  • oddlženie fyzickej osoby.

Nedostatok pasívnej legitimácie na vyhlásenie konkurzu

Podľa ustanovenia § 2 ZKaR nie je možné vyhlásiť konkurz na všeobecné subjekty, ktorým sú:

  • štát

  • štátna rozpočtová organizácia,

  • štátna príspevková organizácia,

  • štátny fond,

  • obec,

  • vyšší územný celok,

  • iná osoba, za ktorej všetky záväzky zodpovedá alebo ručí štát.

Okrem toho nie je možné dať návrh na vyhlásenie konkurzu ani na vymenované špecifické subjekty, ktorými sú Národná banka Slovenska, Fond ochrany vkladov alebo Garančný fond investícií.

Ochrana pred vyhlásením konkurzu sa rozšírila na rozpočtové a príspevkové organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti obce a vyššieho územného celku. Tieto subjekty spravujú majetok obce a zabezpečujú úlohy samosprávy a úlohy, ktoré sú vo verejnom záujme. Majú rovnaké postavenie ako štátne rozpočtové a štátne príspevkové organizácie, na ktoré sa zákon o konkurze a reštrukturalizácii nevzťahuje.

Podmienky vyhlásenia konkurzu

Podľa ZKaR návrh na vyhlásenie konkurzu je oprávnený podať:

  • dlžník,

  • veriteľ,

  • likvidátor dlžníka,

  • iná oprávnená osoba v zmysle ZKaR.

Dlžníkovi sa ukladá povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predlžení. Pre dlžníka platí povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu len v prípade predĺženia. Predpokladá sa pritom z jeho strany vynaloženie odbornej starostlivosti na zistenie úpadku.

Novelou č. 348/2011 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť dňa 01. 01. 2013 sa zmenila povinnosť dlžníka, kedy podať návrh na vyhlásenie konkurzu. V minulosti mal túto povinnosť v prípade ak bol v úpadku. Od 01. 01. 2013 má povinnosť dlžník podať návrh na vyhlásenie konkurzu až od momentu, kedy sa dostal do predĺženia.

Návrh na vyhlásenie konkurzu je oprávnený podať aj veriteľ, likvidátor dlžníka v prípade, že pri likvidácii zistí, že dlžník je v predlžení( v tomto prípade má povinnosti dlžníka ).

Zodpovednosť štatutárneho orgánu

Štatutárnemu orgánu vzniká zodpovednosť za škodu podľa všeobecných ustanovení Obchodného zákonníka o náhrade škody podľa ustanovenia § 373 zákona č. 513/1991 Z. z. Obchodný zákonník (ďalej len ako ,,OBCHZ‘‘) za škodu mimozmluvnú a zmluvnú (porušenie povinnosti zo zmluvy).

Osobitnú zodpovednosť má štatutárny orgán kapitálových spoločností a družstva upravenú v OBCHZ (§ 135a, 243a OBCHZ).

Zodpovednosť štatutárneho orgánu za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu upravuje zákon o konkurze ako lex specialis vo vzťahu k OBCHZ. Novela spresnila podmienky zodpovednosti štatutárneho orgánu za porušenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu a najmä výšku škody, ktorú má uhradiť. .

S účinnosťou od 1. januára 2016 bola do zákona zakotvená nová sankcia upravená v § 11 ods. 2 ZKaR, podľa ktorej pre prípad porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas platí právna domnienka, že sa medzi spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu dojednala zmluvná pokuta, vo výške zodpovedajúcej polovici najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť (v súčasnom období polovica je 12 500 eur zo zákonnej základnej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť). Táto zmluvná pokuta platí pre členov štatutárnych orgánov pre spoločnosť s ručením obmedzeným a pre akciovú spoločnosť, ako aj pre bývalých členov štatutárneho orgánu.

Dôležitou zmenou je aj úprava liberačného dôvodu štatutárneho orgánu, ktorý nemôže konať samostatne, ale len v spojení s ďalším štatutárnym orgánom. Preukázaním, že pre nedostatok súčinnosti ďalšieho štatutárneho orgánu nemohol splniť povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu sa môže zbaviť zodpovednosti.

Liberačný dôvod sa však môže uplatniť len vtedy, ak tento štatutárny orgán bez zbytočného odkladu ako sa dozvedel alebo mohol dozvedieť o porušení povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu, uložil do zbierky listín oznámenie, že dlžník je v predĺžení. Uvedenú povinnosť má aj v mene dlžníka likvidátor a zákonný zástupca dlžníka.

S účinnosťou od 1. januára 2016 došlo k zmene spôsobu uplatnenia liberačného dôvodu pre člena štatutárneho orgánu. V prípade, že bol konkurz vyhlásený, správca konkurznej podstaty vyzve osoby, o ktorých predpokladá, že porušili povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu a určí im lehotu na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa § 11 ods. 2 (polovica základného imania akciovej spoločnosti), aby zmluvnú pokutu zaplatili v prospech všeobecnej konkurznej podstaty, alebo aby preukázali, že im takáto povinnosť nevznikla, alebo aby osvedčili, že sa jej zbavili..

Liberačným dôvodom na zbavenie sa zodpovednosti je ustanovenie § 74a ods. 5 ZKaR citované vyššie pri ustanovení § 11a ods. 4.a povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu sa zbaví ten, kto osvedčí:

a) že konal s odbornou starostlivosťou, nemohol splniť svoju povinnosť pre nedostatok súčinnosti tých členov štatutárneho orgánu, s ktorými koná spoločne a bez zbytočného odkladu ako sa dozvedel alebo mohol dozvedieť o predĺžení , uložil do zbierky listín oznámenie, že dlžník je v predĺžení.

b) ako člen štatutárneho orgánu bol ustanovený počas úpadku za účelom jeho prekonania a návrh na vyhlásenie konkurzu podal bez zbytočného odkladu po tom, ako pri konaní s odbornou starostlivosťou zistil, že prijaté opatrenia nebudú viesť k jeho prekonaniu,

c) v lehote podľa § 11 ods. 2 ZKaR (30 dní od kedy sa dozvedel, že je v predĺžení) poveril správcu na vypravovanie reštrukturalizačného posudku a podal návrh na povolenie reštrukturalizácie, na základe ktorého súd povolil reštrukturalizáciu.

Ak štatutárny orgán nepreukáže liberačný dôvod na zbavenie sa zodpovednosti za porušenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu správcovi konkurznej podstaty, tento podá žalobu na zaplatenie zmluvnej pokuty na konkurzný súd. Ak konkurzný súd neuzná liberačné dôvody preukazované štatutárnym orgánom, rozhodne o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu členom štatutárneho orgánu.

Treba uviesť, že rozhodnutie o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, je zároveň rozhodnutím o vylúčení štatutárneho orgánu - o jeho diskvalifikácii, ktoré sa zakladá na Okresnom súde Žilina, ktorý vedie register diskvalifikácií. Rozhodnutie súdu o vylúčení spravidla na dobu troch rokov znamená, že člen štatutárneho orgánu nesmie vykonávať túto funkciu po dobu uvedenú v rozhodnutí súdu v spoločnosti, v ktorej porušil povinnosť pri zistenom predlžení. Uvedenú ale aj iné funkcie nesmie vykonávať ani v iných spoločnostiach alebo družstve.

Veriteľ je oprávnený v zmysle ustanovenia § 11 ods. 3 ZKaR podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak môže odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť svojho dlžníka. Tú možno predpokladať vtedy, ak je dlžník viac ako 30 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a bol jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie.

Definícia úpadku a predĺženia

Podľa § 3 zákona je dlžník v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predĺžený. Platobná neschopnosť - spresnila sa formulácia platobnej neschopnosti dlžníka. Platobne neschopný je dlžník, ktorý nie je schopný plniť aspoň dva peňažné záväzky minimálne dvom veriteľom 30 dní po lehote splatnosti. Vyžaduje sa preto existencia aspoň dvoch a viacerých veriteľov. Pohľadávky veriteľov musia byť nesporné. V prípade, že dlžník v súdnom konaní popiera existenciu vymáhanej pohľadávky, nie je splnená podmienka na podanie návrhu veriteľa na vyhlásenie konkurzu. Na zabránenie možnosti manipulácie s pohľadávkami voči úpadcovi sa za jednu pohľadávku považujú také, ktoré existovali 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu.

Predĺženie - dlžník sa dostáva do predĺženia, ak má viac ako jedného veriteľa a suma jeho záväzkov presiahne hodnotu jeho majetku. Podkladom na určenie hodnoty majetku a hodnoty záväzkov je stav uvedený v účtovníctve alebo hodnoty určenej znaleckým posudkom. V prípade spracovania znaleckého posudku na určenie hodnoty a majetku a hodnoty záväzkov má tento prednosť pred údajmi v účtovníctve. Prihliada sa pritom aj na schopnosť ďalšieho prevádzkovania podniku, ak sa z daného stavu dá predpokladať schopnosť dlžníka pokračovať v správe majetku a v prevádzkovaní podniku.

K zákonu o konkurze a reštrukturalizácii bola vydaná vyhl. č. 643/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti a predĺženia. V § 1 ods.1 vyhlášky sa určuje ďalšia podmienka určenia platobnej neschopnosti a to, že peňažné záväzky dlžníka 30 dní po lehote splatnosti nie sú kryté jeho finančným majetkom. Všetky tri podmienky sa musia splniť kumulatívne.

Ustanovenie obsahuje aj definíciu finančného majetku, ktorým sa rozumejú:

a) peňažné prostriedky,

b) pohľadávky z účtu, vkladu alebo inej formy vkladu v banke alebo pobočke zahraničnej banky, alebo v zahraničnej banke so sídlom v členskom štáte Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj s výpovednou lehotou kratšou ako 3 mesiace,

c) peňažné pohľadávky a dlhové cenné papiere, ktorých lehota splatnosti uplynie do 30 dní, ak možno s odbornou starostlivosťou odôvodnene predpokladať ich riadne a včasné splnenie,

d) peňažné pohľadávky a dlhové cenné papiere po lehote splatnosti nie viac ako 30 dní, ak možno s odbornou starostlivosťou odôvodnene predpokladať ich riadne splnenie do 30 dní od uplynutia lehoty ich splatnosti,

e) peňažné pohľadávky a dlhové cenné papiere, ktoré sú splatné na požiadanie (na videnie), ak možno s odbornou starostlivosťou odôvodnene predpokladať ich riadne a včasné splnenie, ak by sa o ich splatenie požiadalo nasledujúci deň.

Vecná príslušnosť súdu

Na rozhodovanie sporov v konkurznom konaní má kauzálnu príslušnosť rozhodovať v zmysle ustanovenia § 24 zákona č. 160/2015 Z. z. osem Okresných súdov v sídle Krajských súdov.

Špecifiká konkurzného konania

V súdnom konaní vo všeobecnosti platí, že konanie začína na návrh a všetky účinky spojené s návrhom vznikajú doručením na súd. V zákonom ustanovených prípadoch môže súd začať konanie ex offo.

V konkurznom konaní s návrhom na vyhlásenie konkurzu rozoznávame tri základné štádia od podania návrhu na vyhlásenie konkurzu až do jeho vyhlásenia:

  • podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu,

  • uznesenie o začatí konkurzného konania,

  • vyhlásenie konkurzu.

Charakteristické pre konkurzné konanie je, že sa súdu aj účastníkom určujú na jednotlivé postupy krátke lehoty. Po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu spravidla nedochádza k začatiu konkurzného konania. V tomto štádiu súd len skúma, či sú splnené formálne náležitosti na vydanie uznesenia. Ak súd zistí splnenie podmienok, do 15 dní od doručenia návrhu vydá uznesenie o začatí konkurzného konania.

Súd musí rozhodnúť o začatí konkurzného konania alebo odmietnutí návrhu do 15 dní od doručenia návrhu na vyhlásenie konkurzu.

Novela ukladá súdu v prípade nedostatkov v podanom návrhu uznesením vyzvať navrhovateľa na odstránenie nedostatkov návrhu v lehote 10 dní. V prípade neodstránenia nedostatkov súd návrh odmietne v lehote do 15 dní od uplynutia lehoty na odstránenie nedostatkov.

Po vydaní uznesenia o začatí konkurzného konania:

  • je dlžník povinný obmedziť výkon svojej činnosti len na bežné právne úkony,

  • nemožno voči nemu začať exekučné konanie alebo konanie o výkon rozhodnutia,

  • nemožno pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva,

  • konanie o zrušení spoločnosti bez likvidácie sa prerušuje,

  • nemožno rozhodnúť o splynutí, zlúčení alebo rozdelení dlžníka a rozhodnutie o splynutí, zlúčení alebo rozdelení dlžníka zapísať do obchodného registra.

V opačnom prípade súd vydá procesné rozhodnutie pre procesné prekážky vyhlásenia konkurzu. Následne musí súd skúmať splnenie hmotnoprávnych dôvodov na vyhlásenie konkurzu. Môže tak urobiť aj menovaním predbežného správcu, ktorý skúma splnenie podmienok na vyhlásenie konkurzu, najmä či dlžník má aspoň majetok na uspokojenie nákladov konkurzu.

Ak začalo konkurzné konanie na návrh veriteľa, súd do 5 dní odošle návrh na vyjadrenie dlžníkovi. Dlžníkovi určí súd lehotu 20 dní na osvedčenie platobnej schopnosti a predloženie zoznamu peňažných záväzkov, s ktorých plnením je 30 dní v omeškaní. Ďalej je povinný predložiť:

  • informáciu o stave hotovosti v deň začatia konkurzného konania a v deň predloženia tejto informácie súdu,

  • zoznam bankových účtov s prehľadom zostatkov v deň začatia konkurzného konania,

  • zoznam pohľadávok, pri ktorých možno s odbornou starostlivosťou predpokladať, že budú uhradené najneskôr do 30 dní od začatia konkurzného konania.

Súd zároveň dlžníka poučí, že ak sa nevyjadrí a nepreukáže požadované skutočnosti, bude na jeho majetok vyhlásený konkurz a poučenie o trestnoprávnych následkoch nesplnenia si povinnosti v konkurze.

Novinkou je, že súd určí termín pojednávania, na ktoré predvolá dlžníka a upovedomí o tom veriteľov uvedených v návrhu. Predvolanie aj upovedomenie súd doručí zverejnením v Obchodnom vestníku. Súd určí termín konania tak, aby sa konalo najneskôr 70 dní od začatia konkurzného konania.

Súd dlžníka vyzve, či súhlasí s tým, aby súd rozhodol vo veci návrhu na vyhlásenie konkurzu bez pojednávania. Ak dlžník vysloví takýto súhlas, súd pojednávanie zruší a rozhodne bez pojednávania. Rovnakým spôsobom postupuje, ak dlžník vo vyjadrení neosvedčil svoju platobnú schopnosť.

V § 19 ods. 3 písm. c) zákona sa upravuje právna domnienka o dôsledkoch nevyjadrenia dlžníka v súdom určenej lehote, podľa ktorej má sa za to, že dlžník neosvedčil svoju platobnú schopnosť.

Ak dlžník neosvedčil svoju platobnú schopnosť, súd vyhlási konkurz.

Dlžník vo svojej obrane môže preukazovať svoju platobnú schopnosť, alebo môže osvedčiť spornosť pohľadávok. Na sporné pohľadávky súd neprihliada. V prípade osvedčenia platobnej schopnosti dlžníka súd konanie zastaví. Proti rozhodnutiu o ukončení konkurzu môže podať odvolanie každý účastník. Proti rozhodnutiu o vyhlásení konkurzu môže podať odvolanie len dlžník.

Späťvzatie návrhu na vyhlásenie konkurzu

Žalobca môže vziať späť návrh na vyhlásenie konkurzu až do vydania uznesenia o vyhlásení konkurzu. Po vydaní uznesenia o začatí konkurzného konania môže návrh vziať späť len so súhlasom všetkých účastníkov konkurzného konania. Pred vydaním uznesenia tento súhlas nepotrebuje.

Náležitosti návrhu na vyhlásenie konkurzu

Návrh na vyhlásenie konkurzu musí obsahovať všeobecné náležitosti návrhu podávaného na súd ( § 127 ods. 1 CSP) ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, návrh musí byť podpísaný a datovaný. V konkurznom konaní platí, že návrh sa musí podať na predpísanom tlačive. Podpis navrhovateľa na návrhu musí byť úradne osvedčený. Neplatí to, ak je navrhovateľom orgán verejnej moci.

Návrh podaný veriteľom

Veriteľ musí návrhom preukázať splnenie hmotnoprávnych a procesných ustanovení zákona. Musí obsahovať skutočnosti, z ktorých mu vyplýva oprávnenie podať návrh, a ktoré odôvodňujú platobnú neschopnosť dlžníka. V návrhu musí označiť svoju nespornú pohľadávku voči dlžníkovi, ktorá je 30 dní po lehote splatnosti a označiť ďalšieho veriteľa s pohľadávkou 30 dní po lehote splatnosti.

V prílohách musí pripojiť všetky listiny preukazujúce pohľadávku voči dlžníkovi (kúpnu alebo inú zmluvu, dodací list, náložný list, faktúru). Z týchto dokladov musí vyplynúť, že dlžníkovi vznikol záväzok zaplatiť za pohľadávku veriteľa, najmä lehotu splatnosti, ako aj, že pohľadávka je nesporná. Veriteľ to preukazuje písomným uznaním dlžníka s jeho osvedčeným podpisom, právoplatným a vykonateľným rozsudkom súdu , potvrdením audítora, správcu alebo súdneho znalca, že navrhovateľ účtuje svoju pohľadávku v účtovníctve v súlade s predpismi, ak ide o pohľadávku uplatnenú voči právnickej osobe. Zahraničný veriteľ musí uviesť aj zástupcu na doručovanie písomností.

Náležitosťou návrhu je aj zaplatenie preddavku na úhradu odmeny a výdavkov predbežného správcu. Doklad o zaplatení musí byť pripojený k návrhu.

Návrh podaný dlžníkom musí obsahovať:

  • zoznam majetku dlžníka,

  • zoznam záväzkov,

  • zoznam spriaznených osôb,

  • poslednú riadnu účtovnú závierku, ak ide o podnikateľa,

  • ak bola predmetom overovania audítorom, aj správu audítora.

Súd pri návrhu dlžníka vyhlási konkurz do 5 dní od podania návrhu. Ak má pochybnosti o majetku dlžníka vyplývajúce z príloh a údajov o majetku, určí predbežného správcu.

Návrh sa podáva v dvoch vyhotoveniach s prílohami.

Ak súd zistí, že návrh na vyhlásenie konkurzu obsahuje zákonom ustanovené náležitosti, najneskôr do 15 dní rozhodne o začatí konkurzu.

Novela zaviedla zmenu oproti minulému stavu, že ak navrhovateľ podá návrh neobsahujúci potrebné náležitosti, súd ho uznesením poučí o nedostatkoch návrhu a vyzve ho na ich odstránenie v lehote 10 dní. 

Správca konkurznej podstaty

Správcom konkurznej podstaty je osoba zapísaná v zozname správcov vedenom na Ministerstve spravodlivosti SR. Musí spĺňať kvalifikačné predpoklady a vykonať potrebné skúšky. V priebehu vykonávania činnosti správcu sa zúčastňuje priebežného vzdelávania.

Súd správcu konkurznej podstaty alebo predbežného správcu vyberá na základe náhodného výberu. Správca nie je priamo účastníkom konkurzného konania. Stáva sa ním iba v prípadoch, ak sa rozhoduje o jeho právach.

Uznesenie o vyhlásení konkurzu

Konajúci súd v uznesení o vyhlásení konkurzu ustanoví správcu a vyzve veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky. Zároveň ich poučí o spôsobe prihlasovania pohľadávok, následkoch

 

 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: