Input:

Judikatúra vo veciach rozhodcovského konania

30.12.2019, , Zdroj: Verlag Dashöfer

7.10 Judikatúra vo veciach rozhodcovského konania

JUDr. Alexander Škrinár, CSc., JUDr. Ivan Syrový, PhD.

Zásada rovnosti účastníkov


I. Skutočnosť, že sa strany v rozhodcovskej doložke dohodli, že rozhodcovské konanie sa nariadi bez pojednávania, neznamená, že by strany mohli obmedziť svoje procesné práva v zmysle nemožnosti navrhnúť ďalšie dôkazy, prípadne požiadavky na ich vykonanie, lebo opačný prípad by bol porušením práva na spravodlivý proces v zmysle článku 38 ods. 2 Listiny.

II. Splnenie požiadavky na rovnaké postavenie strán rozhodcovského konania a poskytnutie stranám možnosti vec pred rozhodcami prerokovať, resp. poskytnúť dodatočnú možnosť na uplatnenie procesných práv účastníkov rozhodcovského konania, je treba skúmať nielen z hľadiska, či po formálnej stránke boli dodržané procesné postupy, ale rovnako z hľadiska, či mali obe strany rozhodcovského konania rovnakú a dostatočnú možnosť uplatnenia tvrdení, námietok, navrhovania dôkazov a pod. Obdobný názor je zastávaný aj právnou teóriou, kde je za najtypickejší prípad odopretia možnosti vec pred rozhodcami prerokovať považovaná nemožnosť dostatočného uplatnenia argumentácie strán a nemožnosť ich vyjadrenia sa ku všetkým relevantným skutočnostiam. Obvykle bude nevyhnutné, aby sa stranám poskytla možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam druhej strany, a to aj písomne, teda v prípade žalovaného právo podať žalobnú odpoveď, v prípade žalobcu vyjadriť sa k vzájomnej žalobe, prípadne k protiargumentom uplatneným v žalobnej odpovedi. V rámci jednotlivých uvedených úkonov možno považovať za dôvodné, aby sa stranám poskytla nielen možnosť tieto úkony vykonať, ale aj to aby bola poskytnutá možnosť s prihliadnutím na všetky relevantné súvislosti dostatočná.

III. Nevyhnutnou požiadavkou na zachovanie rovnosti strán rozhodcovského konania potom je, aby sa stranám poskytla nielen možnosť navrhnúť dôkazy na preukázanie ich tvrdení, ale tieto dôkazy aj vykonať (za predpokladu, že nie sú pre dané konanie celkom zrejme neopodstatnené). Ak dôkazný návrh niektorej zo strán nebol prijatý, je potrebné aby rozhodcovia dôkazný návrh uvážili a dostatočne odôvodnili, prečo nebol navrhovaný dôkaz vykonaný.

IV. Dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku pre porušenie zásady rovnosti z dôvodu, že rozhodcovia nevykonali dôkaz navrhnutý stranami, bude možné zásadne len vtedy, ak sa týmto návrhom rozhodcovia odmietli zaoberať, alebo sa s ním zaoberali nedostatočne. Súd nemôže takýto možný dôkazný návrh hodnotiť z pohľadu možného vplyvu na výsledok rozhodcovského konania (ako je tomu v konaní o opravnom prostriedku). O to viac je však potrebné, aby sa rozhodcovia ako v priebehu konania, tak aj v odôvodnení písomného vyhotovenia rozsudku vyporiadali nielen so všetkými navrhnutými dôkazmi v konaní vykonanými, ale aj tými, ktorých vykonanie nepripustili a to čo do dôvodov takéhoto odmietnutia dôkazných návrhov.

Uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 11. júna 2008, sp. zn. 32Cdo 1201/2007

Porušenie zásady rovnosti účastníkov ako dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku


I. Dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku súdom upravenom v § 31 písm. e) (podľa právnej úpravy na Slovensku ustanovenie § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní) smeruje predovšetkým na ochranu dodržiavania základných procesných práv a povinností účastníkov rozhodcovského konania s prihliadnutím na zásadu rovnosti účastníkov konania. Aj v rozhodcovskom konaní treba trvať na tom, aby účastníkmi navrhnuté dôkazy boli pred rozhodcovským súdom prerokované tak, že buď sa vykonajú, alebo po riadnom odôvodnení nebudú pripustené. Všetky námietky vedúce k

 

 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: